Dňa 10. 10. 2020 nás zastihla smutná správa o úmrtí Prof. MUDr. Štefana Straku, DrSc., významného epidemiológa, vysokoškolského pedagóga a predovšetkým láskavého a vzácneho človeka.

Profesor Straka sa narodil sa 18. mája 1932 v Malackách. Študoval na osemročnom františkánskom gymnáziu vo svojom rodnom meste. V roku 1956 promoval na Fakulte lekárskej a hygienickej Karlovej Univerzity v Prahe. Začal pracovať na Povereníctve zdravotníctva v Bratislave pod vedením profesora MUDr. Juraja Červenku. V roku 1958 ukončil atestáciu prvého stupňa z hygieny a epidemiológie. V roku 1959 nastúpil na Katedru epidemiológie Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov v Bratislave. V roku 1966 začal pracovať na Lekárskej fakulte v Martine, Univerzity Komenského v Bratislave ako odborný asistent na Ústav epidemiológie. V roku 1969 obhájil vedeckú hodnosť kandidáta vied (CSc.). V roku 1975 bol menovaný za docenta pre odbor epidemiológie na Lekárskej fakulte v Martine Univerzity Komenského v Bratislave a stal sa vedúcim Ústavu epidemiológie. V tejto funkcii pracoval až do roku 2003. Medzitým, v roku 1991,  získal vedeckú hodnosť doktora lekárskych vied a v nasledujúcom roku bol menovaný za profesora v odbore epidemiológia.

Počas svojho profesionálneho pôsobenia uskutočnil viacero zahraničných pobytov a pracoval pre Svetovú zdravotnícku organizáciu na viacerých medzinárodných projektoch. Prvý z nich uskutočnil  v roku 1969 v Jemenskej arabskej republiky. Najväčší význam však mala jeho práca v rámci Programu globálnej eradikácie varioly v rokoch 1975 až 1977. V rámci neho pôsobil v Indii a Somálsku pri likvidácii posledných ohnísk tejto choroby.

Napriek svojmu medzinárodnému uznaniu a mnohým významným oceneniam sa pán profesor Straka nikdy nepovyšoval nad ostatných a bol ku každému priateľský a ústretový. Obzvlášť rád pracoval s mladými ľuďmi. Jeho prednášky a cvičenia z epidemiológie sa stali nezabudnuteľnými pre viaceré generácie študentov. Okrem toho, svoje skúsenosti zúročil aj pri novovznikajúcom univerzitnom vzdelávaní ošetrovateľstva na JLF UK v Martine a významnou mierou ho podporoval. Vychoval viacerých doktorandov, z ktorých sa stali významní odborníci vo svojich oblastiach (prof. H. Hudečková, prof. T. Baška, doc. R. Maďar, doc. A. Hanzlíková, doc. M. Bašková, doc. M. Tomagová). Mal prirodzenú noblesu a nadhľad nad nepodstatnosťami. Avšak, neváhal poukázať na nesprávne veci a keď bolo treba, povedať pravdu, hoci znela aj nepríjemne. V revolučnom novembri v roku 1989 sa ako jeden z prvých pedagógov postavil na stranu študentov v čase, keď ešte nebolo zďaleka vyhraté a takýto postoj mohol znamenať tvrdý postih. V rokoch 1989 až 1997 bol prodekanom JLF UK v Martine a vďaka svojim bohatým skúsenostiam a medzinárodnému rozhľadu sa podieľal na jej formovaní v nových podmienkach rodiacej sa demokracie. Rozhodujúcou mierou sa pričinil o viaceré dôležité projekty siahajúce až do súčasnosti. Z nich má význam predovšetkým spustenie študijného programu ošetrovateľstvo v roku 1990 a výučba všeobecného lekárstva u samoplatcov v anglickom jazyku od roku 1991 na JL FUK v Martine. Od roku 2014, po odchode do dôchodku, bol emeritným profesorom. Svoje voľné chvíle najradšej vypĺňal prácou s drevom. Vďaka svojmu umeleckému citu nám prostredníctvom „dendroartu“ pomáhal odhaľovať jeho skrytú krásu.

Vážený pán profesor, ďakujeme Vám za všetko, čo ste urobili a pre nás zanechali. My, čo sme mali tú česť Vás poznať a učiť sa od Vás, sme hrdí, že môžeme odovzdávať Vaše myšlienky aj pre ďalšie generácie.

Vážený pán profesor, odpočívajte v pokoji !

Prof. MUDr. Tibor Baška, PhD.